Vyrůstal mezi prkny, vůní pilin a tradicí, která se dědí z generace na generaci. A i když život zavedl Martina jinam, dřevo si ho nakonec zavolalo zpět. Dnes tvoří kousky, které nejsou jen krásné, jsou skutečné. Nesou vůni dřeva, otisk času a kus jeho srdce. Crupan.co je návratem k tomu, co je opravdové.

Volám sa Martin, som otec dvoch detí, amatérsky športovec, mám rád hudbu, prírodu. Pracujem v logistike. Nápad založiť Crupan.co prišiel tak náhodne v období keď sme sa presťahovali do domu v obci Dolná Krupá.
Kolega z nej pochádzal a začal ma volať krupanko. V tom období som začínal s tvorbou, tak to prišlo celkom vhod, tak som tomu dal trochu medzinárodného cvengu.Ja sám teda čítam názov ako Krupanko.
Áno, je to láska. Myslím, že začiatky siahajú do detstva. Dedko aj otec boli stolári. Dedu som už v dielni nestihol, ale v tej otcovej som trávil dosť času. Niekedy ako pomocník a inokedy som sa len tak zabával a spájal drievka klincami. Vtedy som nemal v pláne pokračovať v remesle, chcel som byť športovec. Prišlo to neskôr, keď sme potrebovali na dome čosi upraviť, prerobiť. Prvým výrobkom bola, myslím, renovácia komody, ktorú sme našli v pivnici po predchádzajúcej majiteľke.






Na začiatku som pracoval väčšinou s mäkkým drevom domáceho pôvodu, no poslednú dobu sa sústredím na tvrdé až exotické dreviny, hlavne kvôli trvácnosti mojich výrobkov. Tiež chcem, aby moja tvorba spočívala aj v udržateľnosti, preto u mňa nájdete výrobky z recyklovaného dreva alebo nábytok, ktorý som priniesol zo zberného dvora.
Je ťažké vybrať favorita, ale vždy ma dostanú farby a štruktúra. Napríklad Padouk a jeho červené sfarbenie, Purple Heart, krásne ružové drevo, alebo Zebrano, ktorého kresba naozaj pripomína zebru. Skúšam zapájať do tvorby aj iné materiály, ako je kov či koža, ale chce to ešte čas a tréning.
Niekedy najviac času zaberie vymyslieť farebnú kombináciu dosky alebo tvar vázičky. Pokúšam sa odlíšiť od ostatných. Následne si drevo narežem na rovné kusy, potom nasleduje lepenie, zrovnanie, opätovné rezanie a lepenie po druhý raz. Teraz prichádza na scénu moja kamarátka brúska a brúsne papiere rôznych zrnitostí. Finálnym krokom je frézovanie drážky a čerešnička na torte v podobe oleja na drevo.
Výroba vázičiek je odlišná, pri nej môžem popustiť fantáziu. Po náčrte tvaru vyvŕtam otvory na kvety, nasleduje ručné tvarovanie, vytváranie prípadnej štruktúry a finálne brúsenie. Samozrejme, konečné slovo má olej alebo vosk.


Celý proces je dobrodružstvo. Predstavte si, že vezmete do ruky kus neopracovaného dreva a v priebehu niekoľkých hodín máte v rukách čosi úplne iné, kus Vašej práce. Objaví sa štuktúra a nehovoriac o tom, keď objavíte tie nádherné farby… No words needed 😊
Inšpirácia je všade, keď vnímame. Sú to rôzne magazíny, obchody s nábytkom, príroda, ale aj samotný kus dreva. Veľa krát ma inšpiruje práve nedokonalosť, či kresba konkrétneho kusu, ktorá na seba pritiahne pozornosť a je to záruka, že sa už nebude opakovať.
Hm, toto nie je ľahká otázka.

Asi by som ich našiel viacero. Možno jedna z posledných dosiek, konkrétne z olivy, ktorej vôňu mám stále v pamäti. Alebo rám zrkadla vyrobený zo starých dverí. Tiež to je obraz alebo šachovnica pre moje deti. Je toho viac.


Ako sa hovorí, prvý dojem neurobíš dva krát. Najväčšia odmena pre tvorcu môže byť to, keď je zákazník nadšený, spokojný a povie si wau, to je ručná práca, krásny produkt. Každý to vnímame inak, niekto sa potrebuje dotknúť, niekto privonia. Tvorím trvácne produkty, ktoré môžu robiť spoločnosť v interiéri dlho a keď priláka Vaše oči aj po čase, to je najväčšia odmena pre mňa!

Každý jeho výrobek má svůj příběh a vy můžete být u toho.
Sledujte Martina na Instagramu: https://www.instagram.com/crupan.co/